Transformátory môžu vykonávať systémovú kompenzáciu stredného napätia a samoreguláciu napätia pomocou odbočovania. Pre väčšie a dôležité transformátory je možné použiť reguláciu napätia pri záťaži. Pre malé distribučné transformátory alebo pomocné transformátory nie je možné použiť-reguláciu záťažového napätia.
Predpokladajme napríklad, že napätie sieťového systému transformátora klesne zo 132 kV na 33 kV. Pri nedostatočnom zaťažení systému môže byť úroveň napätia 132kV systému zvýšená o 10%. Aby bolo možné poskytnúť menovité napätie 33 kV na strane nízkeho-napätia, vyžaduje sa, aby vinutie vysokého{8}}napätia malo +10% odber. Keď sa zaťaženie systému zvýši a 132 kV systémové napätie klesne na menovitú hodnotu, očakáva sa, že napätie na strane nízkeho napätia by malo byť vyššie ako 33 kV, aby vyhovovalo potrebám 33 kV systému a vnútornej regulácii napätia transformátora. Aby sa zaistilo 10 % zvýšenie napätia na vysokonapäťovej strane a umožnilo sa 5 % reguláciu napätia vo vnútri transformátora, vyžaduje sa, aby vysokonapäťové vinutie malo odbočku približne -13 %. Týmto spôsobom je napätie na otáčku transformátora približne 1,15 a pre 33kV systém je potrebné zvýšiť napätie o 15%.
Je dôležité rozpoznať rozdiel medzi dvoma vyššie uvedenými situáciami. V prvom prípade sa používa vysokonapäťový prepínač odbočiek na udržanie konštantného napätia každej otáčky pri zmene napätia systému. V druhom prípade sa na zvýšenie napätia každého závitu používa vysokonapäťový prepínač odbočiek, aby sa zvýšilo výstupné napätie transformátora pri menovitom napätí; V prvom prípade sa vysokonapäťová odbočka transformátora považuje za použitú na konverziu vysokého napätia, zatiaľ čo v druhom prípade sa odbočka vysokého napätia transformátora považuje za použitú na konverziu nízkeho napätia. Základný rozdiel medzi nimi je v tom, že prvý sa transformuje pri konštantnej hustote magnetického toku, zatiaľ čo druhý sa transformuje pri meniacej sa hustote magnetického toku.
S výnimkou veľmi výnimočných okolností sú transformátory vždy navrhnuté tak, aby pracovali pri konštantnej hustote magnetického toku. Keď je menovitá hustota magnetického toku konštantná, na základe skutočných možných zmien sú určené určité limity. Veľkosť limitu závisí od aktuálnej aplikácie.
